Kostol Najsvätejšej Trojice

História

   Existencia kostola v Sečovskej Polianke je potvrdená už pred 14. storočím,  ale nie však preskúmaná. V roku 1429 tu bol murovaný kostol.
   Terajší kostol, pôvodne barokový, bol postavený v 2. polovici 17. storočia ( 1652? alebo 1672 ). Sú dohady o tom, že kostol až do roku 1850 patril kalvínskej cirkvi. Dôležitou správou v tomto smere je, že v kánonickej vizitácii farnosti Parchovany z roku 1749 sa píše, kostol v Sečovskej Polianke v roku 1708 začali používať katolíci. Kostol bol vtedy oplotený múrom, v kostole boli tri oltáre, jeden hlavný a dva bočné. Bola tam aj krstiteľnica. Veža bola drevená a mala jeden zvon. 

   Ďalšou súvislou správou o tom, že kostol patril rímskokatolíckym veriacim je koncept kánonickej vizitácie farnosti Parchovany z roku 1773, v ktorej sa píše, že na sviatok Najsvätejšej Trojice v Sečovskej Polianke v roku 1760 Jágerský kánonik a Šátorujhelský dekan Ján Dely prišiel a posvätil kostol. Patrónmi kostola sú nástupcovia grófa Jána Barkóczyho.
     V roku 1845 boli Svätou stolicou udelené večité odpustky, ktoré ľudia môžu získať na sviatok Najsvätejšej Trojice (odpust).
     Kostol má pomerne širokú loď, ktorá je krytá pruskými klenbami, v presbytériu je krížová klenba. Na západnej strane interiéru bol murovaný organový chór. Na bočných fasádach sú oporné piliére z 18. storočia. Veža, členená lizénami a krytá barokovou laternovou strechou, stojí v čele štítovej fasády s volútovými krídlami. 
   Významnejšia oprava bola ukončená v roku 1889, pretože v roku 1888 bol zakúpený oltár a obraz Najsvätejšej Trojice od maliara A. Sajesyho zo Šárošpataku v Maďarsku. Rozsiahle zásahy na kostole sa vykonali v rokoch 1935, 1945 po vojne a v roku 1969. V roku 1989 kostol prešiel generálnou opravou v pokoncilovom snažení.  Terajším správcom farnosti je vdp. PaedDr. Štefan Pristaš.

Pramene: Madár, J.: Dejiny farnosti Sečovská Polianka v 20. storočí. Diplomová práca. Ružomberok: 2009