Gréckokatolícka cirkev
Sv. prorok Eliáš
Starozákonný prorok Eliáš patrí medzi veľké osobnosti izraelského obdobia kráľov. Jeho slová a osudy sú zapísane v Prvej a Druhej knihe kráľov (1 Kr 17, 1 – 2 Kr 1, 18). Pochádzal z mestečka Tesbe v galaádskom kraji medzi riečkami Jarmuk a Jabok. Žil v 9. stor. pred Christom v období panovania izraelských kráľov Achaba a Ochoziáša. Achab sa stal izraelským kráľom v r. 874 pred Christom. Vzal si za ženu Jezabel, dcéru týrskeho kráľa Etbála. Jezabel uctievala pohanských bohov Bála a Aštartu. Achab jej to nielen dovolil, ale postavil Bálovi chrám s oltárom v Samarii a živil 450 Bálových kňazov – „prorokov“.
Tiež nezasiahol, keď dala Jezabel pozabíjať prorokov pravého Boha – Jahveho. Preto prišiel k Achabovi prorok Eliáš a oznámil mu Boží trest za modloslužbu: katastrofálne sucho. Prorok sa na Boží pokyn v prvom období sucha zdržiaval pri potoku Kerit. Jedlo (chlieb a mäso) mu prinášal krkavec a vodu pil z potoka.
Keď potok vyschol, Boh ho poslal k istej vdove do Sarepty, aby ho živila. Keďže žena mala iba trocha múky a oleja, na Eliášovo slovo neubúdalo ani z múky ani z oleja až do čias, kým neprišiel úrodný dážď. Vdova mala syna, ktorý v čase Eliášovho pobytu ťažko ochorel a zomrel. Na Eliášovu modlitbu však chlapec ožil.
Ku koncu obdobia sucha prišiel Eliáš ku kráľovi Achabovi a požiadal ho, aby zavolal na vrch Karmel 450 Bálových a 400 Aštartiných prorokov. Malo tiež prísť čo najviac izraelského ľudu. Tam Eliáš kázal Bálovým kňazom pripraviť býčka na obetovanie, ale oheň nepodkladať. Nech vzývajú svoje božstvo, aby zapálilo obetu. Keď na krik Bálových obetníkov oheň neprichádzal, Eliáš postavil oltár, pripravil obetu a všetko dal poliať vodou. Potom vzýval Jahveho, aby ukázal mimoriadnym spôsobom, že on je pravý Boh. Vtedy „spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo i kamene“. Keď to ľudia videli, verejne vyznali vieru v Jahveho. Vtedy dal Eliáš pozabíjať všetkých Bálových prorokov.
Po tomto očistení Izraela od modloslužby prišiel výdatný dážď. Kráľovná Jezabel, keď sa dozvedela o osude svojich chránencov a prisahala Eliášovi pomstu. Prorok utekal pred ňou až na vrch Horeb, kde kedysi Mojžiš dostal Božie prikázania – Desatoro. Odpoveďou na Eliášovu modlitbu bolo osobitné Božie zjavenie. Prišiel prudký vietor, po ňom zemetrasenie a po ňom oheň. Ale v žiadnom z týchto živlov nebol Boh. Až jemný vánok prezradil prorokovi Božiu blízkosť. Vtedy Boh kázal Eliášovi, aby sa vrátil, pomazal Hazaela za aramejského kráľa a vojvodcu Jehua za kráľa Izraela a tiež, aby ustanovil za proroka a svojho nástupcu Elizeja.
Eliáš šiel splniť Boží rozkaz. Koniec Eliášovho života je zahalený tajomstvom. Boh proroka Eliáša „vzal vo víchrici do neba“ (por. 2 Kr 2, 1. 11).
Udalosť podrobnejšie opisuje druhá kapitola Druhej knihy kráľov. Ako sa idúcky /s Elizejom/ zhovárali, odrazu ich oddelil „ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba“ (2 Kr 2,11). Elizejovi ostal iba Eliášov plášť ako znak prorockého poslania. Sväté písmo nám dáva Eliáša za príklad. Eliáša, ktorý sa modlil. A modlitba je nám veľmi potrebná! Eliáš vo svojom čase splnil svoje poslanie a je nám povzbudením. Rovnako ako vernosť Abraháma k Božiemu hlasu, keď mal obetovať svojho jediného syna Izáka, je výzvou k opravdivému počúvaniu Božieho slova a splnenia vôle Božej. Prijmime teda príklad týchto veľkých vzorov, sv. proroka Eliáša a snažme sa, aby naša modlitba vychádzala zo srdca naplneného vierou.
Prameň: http://rusnaci1.blog.cz/1001/svaty-prorok-elias
